Krstný rodič je pre dieťa dar. Len tým, že je, však pre dieťa a rodičov nič neznamená. Bol som v kostole, držal som dieťa, niečo som tam sľúbil, vlastne si už ani nepamätám, čo to bolo… Akoby dieťa krstného rodiča vôbec nemalo.
Krstný rodič je síce určitý status, ale ak sa ako krstný rodič neprejavuje v konkrétnych veciach, pre dieťa či pre jeho rodičov nie je žiadnym darom a požehnaním. Čo môžeme robiť, aby sme sa stali skutočnými krstnými rodičmi?
Iste, pokiaľ sme si za krstného rodiča zvolili niekoho blízkeho, niekoho, kto má rád naše dieťa, potom slová „neznamená pre nás nič“ môžu vyznieť veľmi tvrdo. Ak sa ale jeho záujem nespája s úlohami, ktoré si na seba berie ako krstný rodič, potom jeho prítomnosť a všetko, čo dáva, nijako nesúvisí s jeho krstným rodičovstvom. Je to proste (len) rodinný príslušník, či náš priateľ, ktorý pre nás môže byť dôležitý, ale je pre dieťa asi taký krstný rodič ako hocikto iný, kto prejde okolo.
Je mnoho rôznych spôsobov, ako krstné rodičovstvo prejaviť. Záleží od toho, čo je nám samým blízke, čo vyžadujú vek a schopnosti dieťaťa, aké sú jeho aktuálne potreby. Tu je niekoľko nápadov, ako realizovať svoje povolanie krstného rodiča:
Stačí trochu úprimného záujmu a sami prídete na to, ako môžete byť dieťaťu a jeho rodičom ako krstný rodič užitočný. Existujú stovky spôsobov, ako svoje krstné rodičovstvo realizovať. Najdôležitejšie je začať: ak je to pravda, priznať si, že som toho veľa nespravil a predsavzať si, že skúsim pre dobro svojho krstného dieťaťa urobiť viac.
Odporúčam začať modlitbou. Akoukoľvek úprimnou modlitbou.
Môže poslúžiť aj táto:
,,Nebeský Otče, ty nás v Kristovi žehnáš šetkým nebeským duchovným požehnaním. Vyvolil si si nás, aby sme boli pred tvojou tvárou svätí a neporušení v láske.
Prosím ťa za brata, ktorý mi bol zverený (za sestru, ktorá mi bola zverená) pri jeho (jej) krste, aby som ho (ju) ako krstný otec (krstná matka) sprevádzal(a) svojím príkladom a modlitbou. Prosím ťa, aby skrze tvojho Ducha mocne zosilnel jeho (jej) vnútorný človek. Daj, nech Kristus skrze vieru prebýva v jeho (jej) srdci, aby zakorenený(á) a upevnený(á) v láske mohol (mohla) poznať Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie.
Nech žije dôstojne podľa povolania, ktoré sa mu (jej) dostalo. Nech rozvíja duchovné dary, ktorými ho (ju) obdaroval Kristus. Nech je verný(á) kresťanskému poslaniu, ktoré má plniť na budovanie Kristovho tela, ktorým je Cirkev. Nech žije podľa pravdy a v láske všestranne vrastá do Krista.”