Tajomstvo Popovej Kýčerky
V pamäti borovčanov do dnešných dní sa zachoval chotárny názov „Popova Kýčerka“ – lokalita v juhozápadnej časti chotára, ktorá sa spája s existenciou prvej drevenej cerkvi. Žiadne hodnoverné doklady o tom neexistujú. Avšak ešte v nedávnej minulosti sa na lokalite vyskytovali náhodne ležiace väčšie kamenné bloky, ktoré môžu čosi naznačovať. Ale toto tajomstvo zostane asi navždy tajomstvom.
Isté je snáď len to, že borovčania zvažovali lokalitu Popovej Kýčerky ako miesto pre stavbu cerkvi.
Kedy a kde prví osadníci Borova postavili svoju prvú drevenú cerkov nie je známe. Môžeme len predpokladať, že to bolo neskôr ako v susednej obci Habura, kde pop i drevená cerkov existovali už v roku 1600.
Z histórie farnosti Sv. Archanjela Michala v Borove
Prvý chrám v Borove bol drevený. Kedy bol postavený nie je presne známe. Môžeme iba predpokladať, že to bolo neskôr ako v susednej obci Habure. Maďarský historik Samu Borovszky uvádza, že v obci bola postavená cerkov v roku 1700. Túto skutočnosť nepriamo potvrdzuje zápis z roku 1750, kde pri drevenej cerkvi sa uvádza „... nevie sa v ktorom roku postavená, po obnovení vysvätená …“. Z uvedeného vyplýva, že chrám, ktorý v roku 1750 úž stál, bol opravovaný a teda jeho výstavbu možno posunúť do roku 1700. Možno jediným a najviac vierohodným dokladom o existencii toho chrámu je doposiaľ existujúci najmenší borovský zvon datovaný rokom 1651. Drevený chrám bol zničený snáď v čase nepokojov a cirkevných reforiem v druhej polovici 17. storočia alebo na začiatku 18. storočia v čase protihabsburských povstaní.
O jeho existencii sa dozvedáme zo zápisu kánonickej vizitácie mukačevského gréckokatolíckeho biskupa Michala Manuela Oľšavského, ktorý v roku 1750 navštívil Borov. Z cenného opisu sa dozvedáme: „ Farár Prokop Felinkovič, vysvätený v Poľsku Ustrickým, od vysviacky spravuje farnosť. Vlastní štvrťku pôdy darovanú rodinou Drughethových. Spokojne ju užíva. Schopných do spovede 150 osôb, všetci vyspovedaní. Gazdov 40, a ako ročný dôchodok dali do užívania druhú štvrťku dielca. Dodržiava stav a predpisy. Z príručiek na kázanie používa Kľúč. Okrem tejto knihy nemá nijakej inej ani Kazus. Matrika sa vedie len pokrstených. Krstiteľnica drevená. Zvyk je krstiť na fare pre vzdialenosť cerkvi. Prísažná babica vyučená. Kantor v súčasnosti ustanovený. Cerkov drevená v zodpovedajúcom stave, ikonami pekne vyzdobená, nevie sa, v ktorom roku postavená, po obnovení vysvätená dekanom rokytovským. Cintorín ohradený drevenými kolmi Antimins vysvätený od De Kamelisa, potrebné obrusy čisté. Najsvätejšie sa chráni v medenej krabičke. Čaša z cínu, nevyhovujúca, Vozduch s príslušenstvom nájdené čisté. Iliton čistý, lention špinavý. Felony tri, jeden novo zošitý, druhý z kratuna (látka). Nachádzajú sa tu všetky potrebné obradové knihy. Zámok na cerkvi železný, dobrý, uchováva sa u farára. Zvony dva, od súčasného vizitátora posvätené. Cerkov vlastní šesť úľov včiel. Odpusty sa nekonajú. Posvätená sv. Michalovi archanjelovi. Ráno a večer sa nezvonilo, odteraz prikázané.“
Po zničení dreveného chrámu bola v roku 1775 začatá výstavba kamenného murovaného chrámu. Práce sa ukončili až v roku 1796. Pôvodne jednoloďový barokovo-klasicistický priestor stavby bol pozmenený a rozšírený bočnými kaplnkami naznačujúcim transept a centrálu kríženia.
Výstavbu nového chrámu podporil finančne Gregor Borovský, kanonik mukačevského biskupstva. Zakúpil aj Trebník. Vonkajšia fasáda je členená pilastrami s rímsovou hlavicou, lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. V priečelí nie je typická centrálna vysoká veža, ako na okolitých chrámoch, ale dvojica postranných veží s barokovými cibuľami. Pôvodné vnútorné zariadenie s bohato zdobeným ikonostasom pochádzalo z roku 1873. Roku 1994 bol ikonostas nahradený novým. Drevené časti pre dezolátny stav boli spálené a vzácne ikony boli odovzdané do Šarišského múzea v Bardejove. Identickú kópiu ikonostasu zhotovil Andrej Murín. Ikonostas je trojradový. V dolnom rade sú ikony sv. Mikuláša, Presvätej Bohorodičky Panny Márie, Ježiša Krista a patróna chrámu sv. archanjela Michala. V prostrednom rade sú ikony dvanástich apoštolov. V hornom rade sú vyobrazení proroci Starého zákona. Na cárskych dverách sú vyobrazení štyria evanjelisti. Nad cárskymi dverami je ikona Poslednej večere, nad ňou je Ježiš Kristus Vševládca (Pantokrátor). Ikonostas je ukončený Presvätým Krížom Ježiša Krista.
Chrám bol viackrát opravovaný. Najprv to bolo roku 1873. Z toho obdobia pochádza vnútorné zariadenie ikonostas, kazateľnica, obraz Vzkrieseného Ježiša Krista a procesiový obraz umiestnený na oltári. Po prvej svetovej vojne bol chrám silne poškodený a k jeho obnove došlo až v roku 1921. Po druhej svetovej vojne, kedy delostrelecký granát narušil statiku južnej polkruhovitej kaplnky a strecha bola úplne rozstrieľaná, bolo ju potrebné znova opraviť. Táto oprava bola však nad sily borovčanov. Biskup Pavol Peter Gojdič venoval na opravu 20 000 Kčs a novú čašu, v ktorej sa slúži až do dnešných dní. V rokoch 1999-2000 sa zhotovili nové drevené okná a lavice. Vymenila sa vnútorná dlažba, vonkajšie omietky, časť vnútorných omietok, náter strechy a elektroinštalácia. V lodi chrámu bola umiestnená Krížová cesta od rezbára Štefana Malika zo Spišskej Belej. Obnova chrámu bola slávnostne ukončená 26. septembra 2004, keď borovský chrám posvätil generálny vikár gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove o. Mgr. Vladimír Skyba.
Pred cerkvou je malá murovaná zvonica z roku 1984, ktorá nahradila starú drevenú. Sú v nej umiestnené tri zvony. V čase prvej svetovej vojny dva väčšie zvony zrekvírovala rakúsko-uhorská armáda na muníciu. Tretí najmenší, najstarší a najvzácnejší vraj borovčania ukryli do fiktívneho hrobu. V roku 1929 sa zakúpil prostredný zvon a v roku 1948 veľký zvon, ktoré vyrobila firma R. Manoušek v Brne. Na zvonoch sú tieto texty:
malý: GEORGIUS – WIERD – IN – EPPERIES – ANNO – 1651 – IN – HONOREM – DEI – FVDIT – MF
stredný: Text v cyrilike: SVJATYJ OTČE NIKOLAJU ZVONOM HOLOSA TVOJEHO VZYVAJ NAS K ISKRENNOJ MOLITVI.
Text v latinke: R. MANOUŠEK A SPOL. BRNO 1929.
veľký : Text v cyrilike: SVJATYJ ARCHANHELE MICHAILE MOLI BOHA O NAS HRIŠNYCH.
Text v latinke: LIAL R. MANOUSEK ČESKA U BRNA R. 1948.
Kamenné farské budovy boli postavené za pôsobenia farára Jána Petrášiho t.j. v rokoch 1833-1856. Drevené farské budovy na hospodárske účely zhoreli o 3. hodine ráno v deň vizitácie biskupa Mikuláša Tótha 19. septembra 1878. Počas rokov normalizácie sa farská budova využívala ako sklad soli a umelých hnojív. Podľa slov miestnych obyvateľov nebola už vhodná na bývanie. Po revolúcií v roku 1989 sa fara využívala ako chata pre potreby skautov z Medzilaboriec. V roku 2010 bola stará fara zbúraná a postavila sa nová, ktorá mala znova slúžiť pôvodnému účelu. Nová farská budova bola dostavaná v roku 2012. Slávnostne ju posvätil prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak, SJ za účasti kňazov medzilaboreckého dekanátu a veriacich nielen z farnosti, ale aj z blízkeho okolia. Vo svojej homílií zdôraznil, že fara nie je iba pre kňaza, ale predovšetkým pre veriacich, že sa majú obracať na svojho duchovného otca so všetkými svojimi problémami a on im bude ochotne pomáhať.
Pamätné sväté kríže
Pamätné sväté kríže stojace vedľa ciest, na okrajoch chotárov alebo obci, prípadne postavené donátorom na pamiatku alebo nejakú udalosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krajiny obývajúcej Rusínmi. Tieto kríže sú v reči tunajšieho ľudu nazývané ako Božie muky. V borovskom chotári je ich šesť.
Na týchto troch krížoch umučenie Ježiša Krista napísal p. Rudolf Meščan z Bardejova.
Pri vchodových dverách do cerkvi sú umiestnené dva novodobé drevené misijné kríže pripomínajúce sv. misie 13. – 21. 03. 1943 a 15. – 20. 08. 2001
Texty boli prevzaté a čiastočne poopravené podľa publikácie Miroslava Poradu - BOROV, Náčrt Histórie obce a cerkvi sv. Michala archanjela